Beata_1

Beáta Beregrad Grünmannová (SK)

Čo by som vám o sebe mala povedať? Čo potrebujete vedieť, aby vám to pomohlo lepšie pochopiť čo a prečo píšem? Podľa mňa nepotrebujete dohromady nič, pretože ani najdivokejší životopis autorovi nepomôže, ak je výsledný písomný produkt mizerný.

Volám sa Beáta Grünmannová a občas používam aj svoje dievčenské meno Beregrad, čisto preto, že som z nášho rodu úplne posledná, v celej tejto krajinke a tuším aj vo vesmíre ako takom, Holokaust  sa postaral, tak nech to meno aspoň občas počujem a vidím. Z dnes už nepochopiteľných príčin som vyštudovala všeobecnú biológiu, ale po troch rokoch praxe som usúdila, že prírodné vedy a ja si nie sme súdení, urobila si štátnicu z nemčiny a začala dobrodružný život SZČO, prekladateľky z jazyka nemeckého.

Pred pár rokmi sa mi dostalo prostredníctvom solídneho trombu, napchatom v dôležitom potrubí vedúcom do srdca, zážitku smrti nanečisto. Keď som sa prebrala na ARO a nie v nebi, rozhodla som sa ďalšie roky tráviť len tým, čo ma baví. Usúdila som, že ma baví písať a s počudovaním som zistila, že pár ľudí to dokonca baví čítať a nie, nie sú to príbuzní, pretože okrem dobrého manžela Jozefa, mamy Evy a švagrinej Katky nikoho nemám. Ostatné o mne môže povedať hoci aj tento článok zo Sieťovky Roberta Dydu, prvého portálu, ktorý ma prijal na svoje stránky. Okrem toho som blogerom denníka SME a priestor mi láskavo poskytuje aj Michal Havran na svojom portáli JeToTak.

Tak. Ten úryvok zo Sieťovky, nech sa páči a do čítania, priatelia:

DILETANTKA

Definícia: Diletant či diletantka je ten, kto sa len zo záľuby zaoberá niečím, na čo nemá odbornú prípravu, samouk. Diletantizmus je povrchná znalosť, neodbornosť.

Priznávam sa bez mučenia a výčitiek svedomia. Som mnohonásobná diletantka recidivistka. Som:

amatérska historička

študentka čínskej medicíny, ktorá verí len klasickej medicíne a cvičenka tajči a čchikungu, čo neurobí ani stojku

majiteľka zelenej karty na golf, ktorý neviem hrať

maliarka na hodváb, čo nevie nakresliť koňa

športová strelkyňa, ktorá zle vidí

pisateľka krátkych textov s ambíciou napísať text dlhší a neroztrhať ho

majiteľka zbierky korenia a cca 60 kuchárskych kníh, ktorá drží diétu a skoro nevarí

polopriemerná znalkyňa jazyka nemeckého, anglického, maďarského, pripravená podobne mizerne naštudovať jazyk francúzsky

v detstve som chodila na balet a gitaru

V nešťastí tohto nadbytku záujmov mám len jedno šťastie, že vyznávam sokratovský postoj a viem, že nič neviem. Nepredstavujem zdroj zamorenia, som v podstate úplne neškodný človek, ktorý  ventiluje stres maľovaním a písaním, pretože liehové nápoje doktor zakázal.

Teraz hlavne píšem, platiť mi za to nemusia, tak ma nechajú. Ľudia zvaní blogeri  sa previňujú len intenzitou svojej grafománie, ťažkopádnosťou textov, ničím iným. Je otázne, či je nutné publikovať každý poryv mysle. Nuž, taká je doba. Sedíme sami doma, chytení v sociálnej sieti ako mucha u pána pavúka  a namiesto rozprávania píšeme. Niekto má v sebe stopky, iný nie.

Sebakonrola v kvantite a značná dávka pokory sú pomôcky, ktoré nám aj v našej neodbornosti pomôžu zachovať určitú úroveň a vkus. A tí, čo literatúre a písaniu rozumejú naozaj, sa môžu zasa cvičiť v empatii, pretože sme odsúdení na spolužitie, či sa nám to páči alebo nie. Spisovatelia, pisatelia aj čitatelia.

A vôbec, majme sa radi.

 

Beáta Beregrad Grünmannová

Košice, jún 2014

Pridaj komentár